Potulky po národných parkoch

Turisticko - poznávací krúžok v Slovenskom raji.

Vysoké Tatry

Trasa: Tatranská Lomnica - Skalnaté pleso – Zamkovského chata – Hrebienok – Starý Smokovec

(po červenej značke,  dĺžka : 15 km  stúpanie: 950 m, klesanie:  865 m)

 Ešte ako prváci sme boli na konci minulého školského roka na výlete v Tatrách.

Vybrali sme sa Skalnaté pleso. Cesta nebola ťažká. Hore sme sa vyviezli lanovkou. Bolo jasno, takže sme krásne videli v doline Tatranskú Lomnicu, Poprad a okolie a nad nami Lomnický štít. Spravili sme si spoločnú fotku pod Lomnickým štítom a pokračovali sme smerom na zubačku na Hrebienok. Cestou sme míňali turistické chaty: Skalnú, Zamkovského, Reinerovu a Bílikovu. Nemohli sme na nich ochutnať tatranský čaj, lebo vlak v Smokovci by na nás iste nepočkal.

Na výlet radi spomíname a niektorých nás podnietil k častejším vychádzkam do prírody.                                                                      Natália, už 2.B

Slovenský raj

Trasa: Spišské Tomášovce – Tomašovský výhľad – prielom Hornádu – Kláštorná roklina – Kláštorisko - Letanovce

(dĺžka: 13 km   stúpanie: 625 m, klesanie: 615 m)            

Jednu peknú sobotu 22.9. 2012  sme sa z turistického-poznávacieho krúžku vybrali do Slovenského raja.

Už z vlaku sme mohli sledovať krásu našej prírody. Vystúpili sme v Spišských Tomášovciach, odkiaľ sme šli pešo na Tomašovský výhľad. Bolo jasno a už počas cesty hore, sme mohli po pravej strane vidieť Belianske Tatry, Vysoké Tatry s Gerlachom a z Tomašovského výhľadu boli pekne viditeľné aj Západne Tatry. Na Tomašovskom výhľade sme si urobili zopár fotiek s vyfarbujúcim sa lesom a pokračovali sme ďalej po ceste smerom na Kláštorisko - srdce Slovenského raja. Išli sme po vzdušných stupačkách prielomu Hornádu a kolmých rebríkoch Kláštornej rokliny. Cesta bola trochu náročnejšia, ale všetci sme ju zvládli bez újmy na zdraví, aj keď bolo niekoľko vtipných zakopnutí. Na Kláštorisku sme si oddýchli, najedli a smerovali domov po červenej značke do Letanoviec. Na okraji obce sa nachádza mediálne známa rómska osada. Bolo to vtipné, lebo asi desať minút stále za nami behali malé deti a žobrali cukríky. Bola to ako scéna z filmu.

Keby som mala povedať, čo bolo najkrajšie z našej cesty, tak určite cesta cez rebríky a stupačky , kde bola pod vami žblnkajúca ľadová voda a v nás ten správny adrenalín. Páčili sa mi aj jaskyne v skalách popri rieke a čistý vzduch.  Na stanici v Spišskej Novej Vsi sme si chvíľu oddýchli a príjemne unavení, s dobrým pocitom a spomienkami sme sa pobrali domov.

 Natália, 2.B