Na Kráľovej holi...

Na Kráľovej holi, stojí strom zelený – ubezpečuje známa a veľmi pekná horehronská pieseň. A nielen táto pieseň, ale aj mnohé legendy o Kráľovej holi nás presvedčili obuť si turistické topánky a zdolať túto „strechu Slovenska“.

Určite vám môžeme všetci, ktorí sme vyšli na vrchol tejto legendárnej hory vysokej 1946m.n.m. povedať, že chýrny zelený strom tam nestojí. Úchvatné lesy plné zelených stromov sa vyskytujú totiž nižšie, pod pásmom kosodreviny. Namiesto zeleného stromu stojí na hore potrebný, no predsa rušivý symbol modernej doby – televízny a rozhlasový vysielač.

Už zavčas ráno sme nastúpili na vlak a následne vystúpili v Telgárte, odkiaľ sme po zelenej značke vystupovali po strmom a kamenistom chodníku až na Kráľovú skalu. Ešte pod ňou sme sa občerstvili sladkými čučoriedkami i trpkými brusnicami. Po krátkom odpočinku sme sa odvážili zdolať posledný kopec, ktorý nás delil od cieľa.

Vrchol nás privítal výhľadom na Horehronie, Liptov, Spiš a v nepatrných siluetách i na Vysoké Tatry.

Áno! Zvládli sme to! Chladný vietor, ktorý nás príjemne počas našej cesty na hoľu  osviežoval, nás po krátkom pobyte na vrchole začal oziabať. Obliekli sme si všetko, čo sme mali zbalené v ruksaku a proti vetru niektorým z nás pomohol aj pršiplášť. J

Tak teda nabrať nové sily, odfotiť sa a môžeme zostupovať po modrej značke do Šumiaca. Zostup bol, ako obyčajne, ľahší ako výstup, ale občas sme sa potrápili so strmým klesaním. Z krásnej dedinky Šumiac, kde sme mohli vidieť pravý vidiecky život, sme po obyčajnej asfaltovej ceste dorazili na železničnú stanicu – Červená skala.

Aj napriek meškaniu vlaku, aj napriek našej veľkej únave, ale s mnohými spomienkami sme sa všetci nakoniec rozlúčili na železničnej stanici v Prešove a pobrali sa domov.

Boli sme, videli sme, zažili sme a neľutujeme.

Tak teda nechajme vyvetrať topánky a hor sa za ďalším dobrodružstvom!

Rekapitulácia: stúpanie 1161 m, klesanie 1251 m, prejdená vzdialenosť 15,7 km.

Karolína Čekanová, IV. B