Exkurzia Krakov 2017

Čarovné kráľovské mesto, sídlo mnohých poľských kráľov prilákalo v polovici júna necelú päťdesiatku našich žiakov spolu s učiteľmi. Odborná exkurzia zameraná na históriu a kultúrne pamiatky Krakova sa začala na parkovisku pri športovej hale. Na minútu presný odchod autobusu o 6.00 nielen predbehol tradičné prešovské zápchy, ale naznačil aj výborné časové naplánovanie akcie.

Na prvej prestávke na čerpacej stanici za Novým Targom sme sa pokochali pohľadom na Vysoké Tatry. Z poľskej strany za zdajú oveľa väčšie, širšie, z našej slovenskej sú však oveľa krajšie. Parkovacie miesto na parkovisku pod hradom Wawel nás čakalo aj napriek drobnej zápche pred Krakovom. Cestou na hrad chodníkom s odtlačkami rúk známych poliakov sme videli sochu sedemhlavého draka, ktorý chŕli ozajstný oheň zhruba každé tri minúty. Podľa povesti žil v jaskyni pod hradom a jeho nenásytný život ukončil až šikovný kráľ Krak, ktorý ho nakŕmil ovčou kožou, v ktorej bola zašitá síra. Keď sa vysmädnutý drak šiel napiť do Visly, voda so sírou zreagovala a draka roztrhlo.

Na hrade sme najprv obdivovali sochu vytvorenú podľa Leonardovho obrazu Dáma s hranostajom, ktorej originál je v múzeu rodiny Czartoryskich. Oboznámili sme sa so všadeprítomnými zmenšeninami pamiatok Krakova, ktorých popis je okrem poľštiny a angličtiny prístupný aj v braillovom  písme. Nasledovala na vnemy najbohatšia časť našej exkurzie. Audioprehliadka Katedrálnej baziliky sv. Stanislava a sv. Václava spolu so Žigmundovým zvonom a kryptami významných poľských kráľov a dejateľov v nás zanechala obrovský dojem. Tu sme sa dozvedeli veľmi veľa zaujímavých informácií o živote poľských kráľov a histórii našich severných susedov. Škoda len, že sa nikde okrem veže so zvonom nedalo fotiť. Po opustení katedrály sme ešte navštívili Katedrálne múzeum Jána Pavla II, kde sme mohli obdivovať rôzne vystavené obrazy a osobné veci ako sutany a ornáty, či kreslo tohto svätého.

Po Waweli sme sa presunuli do Kostola sv. Františka z Asisi, kde azda najväčšou atrakciou bola verná kópia turínskeho plátna. O jednej popoludní  sme vďaka výbornému načasovaniu už sledovali orloj na Jagelonskej univerzite. Po príchode na námestie, kde je na malom priestore až niekoľko kultúrnych pamiatok sme najprv obdivovali budovu Sukennice, neskôr sochu Adama Mickiewicza a Kostol nanebovzatia panny Márie s dvoma nerovnako vysokými vežami.

Nasledujúci rozchod sme každý plánovali využiť posvojom. Všetci sme sa však vyhladnutí  a vysmädnutí vybrali najprv niečo zajesť a napiť sa. Nespočetné množstvo kaviarní, pizzerií, pirohární a iného rýchleho občerstvenia  ponúkalo všetko, na čo len v Poľsku môžete mať chuť. Naplno sme nasávali ruch centra veľkomesta, kde možno počuť nielen poľštinu, ale aj angličtinu, slovenčinu, češtinu, ba aj ruštinu a čínštinu. Podľa rady skúsenejších sme si v samoobslužnej jedálni Polakowski dali žurek a bigos, ktoré sú tradičnými poľskými jedlami. Chutilo nám. Dezert nás počkal v cukrárni Wadowice hneď oproti v podobe už tradičného pápežského krémeša. Posedenie pri výbornej káve v kaviarni s pražiarňou zakončilo gastronomickú časť našej výpravy. Kto si dal pizzu, burger, či kebab, môže ľutovať.

Po opätovnom zraze sme ešte navštívili Barbakán, obišli sme aj dočasne zatvorené múzeum Czartoryskich, a niekoľko kostolov, ktorých je len v samotnom centre Krakova 27 a exkurziu sme oficiálne ukončili pri Galérii umenia. Výhľad na pomalú krivoľakú Vislu, po ktorej sem-tam preplávala nejaká výletná loď nás pred nastúpením do autobusu presvedčil, že Krakov je miesto, kde sa oplatí vrátiť.