AJ V MÁJI MÔŽTE ZAŽIŤ NA SLOVENSKU PRAVÚ ZIMU

9. 5. 2017 a 11. 5. 2017 sa nielen na našej škole konali prijímacie skúšky do prvého ročníka. Čo robili hoteláci počas týchto dní? Niektorí cestovali a spoznávali nádhernú prírodu Slovenska.

V utorok 9. mája sme navštívili Nízke Tatry. Skoro ráno už o 5:42 sme odchádzali vlakom do Kysaku. Odtiaľ sme cestovali rýchlikom smer Liptovský Mikuláš. Cesta ubiehla rýchlo, pretože vždy bolo o čom rozprávať, či dokonca oddychovať a pripravovať sa na náročný výstup na Chopok.  V Liptovskom Mikuláši sme prestúpili na autobus, ktorý nás odviezol do Jasnej. Verte, či neverte, ale tak ako sme veľmi chceli ísť na výlet, tak veľmi sa nám nechcelo stúpať do kopcov. Odrádzalo nás hmlisté, veterné, nevľúdne počasie. Keď sme vystúpili na konečnej zástavke zvanej Biela púť, pani profesorka nás oboznámila s programom. Náš výlet bol poznávací, geografický, náučný, kondičný, zábavný, ale aj ekologický. Pani profesorka nám rozdala mikroténové vrecká za účelom čistenia hôr. Prekvapenie, ale chytilo nás to. Tešili sme sa, že aj my môžeme pomôcť našej krásnej prírode a vyčistiť ju. Naša prvá zástavka bola Vrbické pleso. Cesta trvala možno 5 minút od zastávky autobusu. Pleso bolo krásne. Urobili sme si každý po jednom selfie a šľapali po modrej značke smer Luková.  Cesta bola náročná, jemné sneženie, spočiatku aj zlé značenie. No keď sme sa dostali na správnu trasu a zdolali prudké stúpanie po zjazdovke, čakala nás krásna túra okolo zamrznutých stromčekov po veľkých kameňoch s jemným snežením, ale aj slnečnými lúčmi. Dostali sme sa hore na Lukovú (1670 m n.m.). Doplnili sme energiu z vlastných zásob. Do doliny boli krásne výhľady, no nad nami sa usadil veľký mrak.  Kto čaká, tak sa dočká. Oblaky začali pred nami po polhodinke ustupovať nahor a my sme sa vydali na cestu za nimi. Po hodinke tvrdej práce  a náročného stúpania sme boli na  Chopku (2024 m n.m.).  Cesta hore bola oveľa ťažšia ako tá predtým. Vietor nefúkal, ale dul. Mali sme pocit, že nás odfúkne, že to nezvládneme. No my sme vystúpili na miesto, odkiaľ sa už vyššie ísť nedalo. A neľutujeme, mali sme krásny výhľad na našu slovenskú krajinu. Boli sme na seba hrdí. Unavení sme si oddýchli v Kamennej chate. Doplnili sme sily teplou polievkou, zohriali sme sa horúcim čajom. Dole sme išli lanovkou a veľmi sme sa ponáhľali, aby sme stihli autobus a vlak domov. Cesta domov bola veselá, vtipná a radostná. Mali sme radosť v duši, že sme videli niečo krásne, urobili niečo dobré a hlavne boli s priateľmi.

Rekapitulácia: Prešli sme 8 km, nastúpali sme 950 m.

Ďakujeme pani profesorke Korbovej a Hutňanovej, že sme mohli zažiť a vidieť niečo nové a urobiť niečo užitočné, či pre nás alebo pre  naše slovenské národné parky.

Diana Maťašovská, IV.D