Vianočná Budapešt 2016

26.11.2016 sa vydali „hoteláci“ z Prešova na výpravu na vianočné trhy v Budapešti. Tie si ich svojim čarom a krásou podmanili.

Výprave velila pani profesorka Korbová. Stretli sme sa skoro ráno. Dokonca prišla aj pani Balážová, čo bolo príjemné prekvapenie. Napokon, keď dorazili aj poslední omeškanci,  sme vyrazili. Cesta príjemne ubiehala a milá pani sprievodkyňa nás oboznamovala s Maďarskom, jeho prírodou, kultúrou, hospodárstvom i históriou. Pre hustú hmlu sme nevideli vinice v okolí mesta Eger, kde sa produkuje známe víno Bikaver a ani najvyšší kopec Maďarska Kékeš ( s vysielačom 1015 m ), no cesta rýchlo ubiehala. Dozvedeli sme sa, že Budapešť sa delí na tri časti a to na Pešť, Búdu a Starú Búdu.

Naše prvé kroky po príchode viedli na Hradný vrch. Videli sme Rybársku baštu s nádherným výhľadom na Budapešť, Dunaj a budovu Parlamentu. Takisto sme išli okolo kostola sv. Mateja, ktorý je vystavaný v gotickom štýle. Jeho biele vežičky boli naozaj nádherné. Následne sme sa presunuli na Budínsky hrad, odkiaľ bol takisto neuveriteľný výhľadom na peštiansku časť mesta. Začiatky stavby tohto hradu sa datujú do 13. storočia za vlády Bélu IV. Staval sa dlho a mi sme mohli pozorovať rôzne stavebné slohy od gotiky až po klasicizmus. Celý tento komplex bol v roku 1987 zapísaný na zoznam UNESCO.

Navštívili sme Baziliku sv. Štefana,ktorá je pomenovaná podľa maďarského kráľa Štefana I. Jeho zabalzamované zápästie je uložené ako relikvia v tomto kostole. Panovník bol vyhlásený za svätého a je patrónom Budapešti i Maďarov.

Pred touto bazilikou sme videli prvé vianočné trhy. Potom sme sa presunuli Vörösmarty námestie, kde boli sústredené rôznorodé stánky. Tu sme ostali až do večera. Po rozchode sme sa vydali každý podľa vlastného záujmu, niektorí  ku cukrovinkám, iní k tradičným maďarským špecialitám a ďalší k originálnym vianočným dekoráciám. Vianočná atmosféra sa znásobila, keď sa pomaly stmievalo. Všetky svetielka sa rozsvietili a vzduchom sa niesol smiech, vôňa škorice, vareného vína a vianočnej nálady. Mali sme červené líca a skrehnuté prsty, ale predsa sme boli šťastní. Naše oči žiarili a duša pookriala. Všetko pekné má aj svoj koniec a tak sme sa aj my museli pobrať domov.

Chcela by som sa ešte raz poďakovať pani profesorke Korbovej, že tento výlet zorganizovala.

 

Klaudia Butelová, IV. D