Chuť žiť

Dňa 29. mája 2018 sa žiaci našej triedy zúčastnili workshopu Chuť žiť, na ktorom boli oboznámení o rôznych poruchách príjmu potravy.

Dozvedeli sme sa, aké problémy môžu vzniknúť, ak prijímame menej potravy, ako by sme mali, alebo v horšom prípade neprijímame potravu vôbec. Vtedy môžu vzniknúť rôzne choroby, ktoré nášmu telu ubližujú. Choroby ako anorexia, ktorá nám zožiera telo zvnútra, človek sa cíti slabý psychicky aj fyzicky, bulímia, pri ktorej sa človek ocitá v začarovanom kruhu.

Projekt Chuť žiť ukazuje, ako tieto ťažkosti prekonať. Rozbehla ho mladá dáma Valentína Sedileková, ktorá si týmito problémami prešla. So svojimi ďalšími tromi spolupracovníčkami sa podelila s nami o svoj životný príbeh a založila tento projekt v snahe pomôcť mladým ľuďom a dokázať im, že na tento problém nie sú sami. NIE SÚ ÚPLNE SAMI, pretože majú svojich blízkych, rodinu, priateľov, ktorým sa môžu zdôveriť.

Miriam

REAKCIE ŽIAKOV

1. Ako by si jedným slovom popísal/a túto akciu?

- Podporná, povzbudzujúca

- Pomoc

- Poučné

- Ozrejmenie

2. Dozvedel si sa nejake nové informácie?

- Zistila som, ako to človek prežíva.

- Bohužiaľ, sama s tým mám skúsenosti, no aj napriek tomu som sa dozvedela pár nových vecí.

- Áno.

- Úprimne povedané, iba maličko, keďže som už vyhľadala pomoc psychológa v oblasti týchto vecí.

3. Čo by si odporučil ľuďom, ktorí trpia týmito ochoreniami?

- Určite sa nevzdávajte. Nie ste na to sami, máte okolo veľa ľudí, ktorí sú v tom s vami. Stále máte nádej na lepší život.

- V prvom rade by som ich podporovala a pripomínala im ich hodnotu, pretože práve to bolo to, čo mi pomohlo sa z toho dostať, no a samozrejme by som im odporučila nájsť odbornú pomoc.

- Určite zveriť sa niekomu, porozprávať sa.

- Aby sa pozrela do zrkadla. Potom na fotky všetkých, na ktorých jej záleží. Nech si skúsi uvedomiť, koľkým ubližuje.

4. Mal/a si možnosť počuť príbeh dievčaťa, ktoré si tým prešlo. Aký to v tebe zanechalo pocit?

- Pocity som mala zmiešané. Mala som pocit, že to celé zažívam s ňou. Prajem jej veľa šťastia.

- V prvom rade, že nie som sama. Potom mi to prišlo ľúto, že táto choroba je tak moc rozšírená.

- Otvorilo mi to oči. Už som o tej chorobe počula, ale nikdy by mi nenapadlo, že je až taká rozšírená.

5. Aké máš celkové pocity z tejto akcie?

- Zanechalo to vo mne veľký dojem. Nie je ľahké o tom hovoriť, a preto si ju vážim, že chce pomôcť ľuďom, ktorí sú v rovnakej situácii.

- Veľmi dobré, aj napriek prvotnému dojmu, pretože je úžasné, ako sa snažia pomôcť ostatným.

- Pocit z toho som mala veľmi dobrý. Robili to veľmi zaujímavou formou. Bolo to poučné a som rada, že som sa zúčastnila.

Reakcie žiakov I. A, I. C zaznamenala Sára