Deň 30. január nebol celkom obyčajným dňom, pre nás, študentov Hotelovej akadémie. Odovzdávalo sa polročné vysvedčenie. Určite sme z toho neboli takí nadšení ako kedysi, keď sme boli malí.

Aj tak nás potešilo, že sme mali deň bez skúšania, písomiek  a učenia. Namiesto toho nám na prvej hodine naše milované triedne učiteľky odovzdali, po novom už nie originál vysvedčenia, ale len taký malý výpisik. Potom sme sa presunuli do PKO, kde nás čakalo predstavenie folklórneho súboru Šarišan ako vyplnenie času, ktorý sme inak mali stráviť v škole. Pravdou je, že pre niektorých našich jedincov to mohlo byť len akési to „presedím a odídem“...Ale pre všetkých  to bola naozaj výnimočná príležitosť načerpať niečo z  folklóru.  Nik neľutoval tie 2 eurá, ktoré zaplatil. Zaujímavé to bolo tým, že prezentovaná ľudová kultúra, hlavne tance, sú nám moderným mladým ľuďom  dosť vzdialené.   Osobne si neviem predstaviť, že by sme tak tancovali, skákali a vykrúcali sa pri každej spoločenskej  príležitosti.  Bola by to poriadna sranda. Program vystúpenia bol  nabitý.  Trval hodinu a pol a  tanečníci nepremárnili ani jedinú sekundu. Z niektorých momentov mi naozaj išli  zimomriavky po chrbte.  Svadba, zásnuby alebo keď malá sólistka spievala bábike. Všetky piesne boli v nárečí šarišskom a goralskom.  Celkový umelecký dojem to však nepokazilo. Bola som nadšená,  aký kus práce títo mladí tanečníci vo svojom voľnom čase odvádzajú. Namiesto toho aby sedeli  niekde na lavičke v parku a popíjali vínko s partiou. Ľudový umelecký súbor Šarišan a Šarišanček si určite zaslúžia náš obdiv. Použité ingrediencie ako choreografia, kostýmy, skvelý živý orchester a celkové prevedenie vytvorili výnimočný výsledok s príchuťou profesionality. Verím, že všetkým študentom sa vystúpenie páčilo tak ako mne. Pri odchode z PKO  sme mali aj napriek krutej zime úsmev na tvári.

Ivana Džupinková, III. C